Na úvod je potrebné si ozrejmiť, o čo vlastne v trestnom práve ide. Trestné právo spadá medzi odvetvia verejného práva, ktoré chránia významné spoločenské vzťahy pred protiprávnym konaním. To docieli určením, čo klasifikujeme ako trestný čin, stanovením podmienok trestnej zodpovednosti či beztrestnosti či určením druhov sankcií a ich spôsob ukladania a nakoniec aj výkonu.

Právnu úpravu trestného práva môžete nájsť najmä v zákone č. 301/2005 Z.z. – Trestný poriadok (podľa toho určujeme, či ide o trestné konanie) a v zákone č. 300/2005 – Z.z. – Trestný zákon. Trestné stíhanie je úsek trestného konania od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní (prokurátora, polície) alebo súdu vo veci samej.

Advokát v trestnom konaní by mal v prvom rade slúžiť pre svojho klienta v pozícii poradcu, zástupcu ako aj záruky uplatňovania všetkých jeho práv v zmysle právnych predpisov, ktoré mu patria a aby sa nestal obeťou nespravodlivých procesov. Po prevzatí zastupovania je trestný advokát či obhajca klientom v trestnom konaní poskytovateľom kvalifikovanej obhajoby. Obvineného zastupuje v predsúdnom konaní (prípravné konanie), súdnom konaní či vo vykonávacom konaní. Platí, že je možné udeliť splnomocnenie na zastupovanie obvineného aj rodinným príslušníkom.

Čo ponúkajú naši obhajcovia obvineným:

• Obhajca je povinný poskytnúť obvineným osobám potrebnú právnu pomoc pri obhajobe jeho
  záujmov a účelne využívať spôsoby či prostriedky obhajoby uvedené v zákone. V prvom rade by sa mal starať o to, aby boli v konaní včas  a náležite objasnené skutočnosti, ktoré zmiernia alebo úplne zbavia viny obvineného.
• Už v prípravnom období (predsúdnom konaní) je obhajca oprávnený robiť v mene obvineného konkrétne návrhy, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení konkrétneho zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo sa obvinený zúčastniť, podávať v jeho mene opravné prostriedky či žiadosti a vo vyšetrovaní prípadne skrátenom vyšetrovaní realizovať úkony podľa § 213 ods. 2 až 4 Trestného poriadku
• Ak je spôsobilosť obvineného na právne úkony obmedzená prípadne ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, môže podľa odseku 2 obhajca oprávnenia vykonávať aj proti jeho vôli.
• Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho ustanovení alebo zvolení vymedzené inak, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie týmto spôsobom zanikne, je obhajca za obžalovaného oprávnený podať žiadosť o odklad výkonu trestu či o milosť.
• Obhajca je na náklady obhajoby oprávnený predkladať a zaobstarať dôkazy.
• Obhajca má vo všetkých štádiách trestného konania právo vyžiadať si vopred rovnopis alebo kópiu zápisnice o každom jednom úkone trestného konania. Súd a orgány v trestnom konaní sú povinné mu vyhovieť. Odmietnuť môžu len v prípade, ak to nie je z technických príčin možné. Po odpadnutí technických dôvodov sú žiadosti obhajcu povinné vyhovieť. Obhajca je povinný štátu uhradiť náklady spojené s vyhotovením
  rovnopisu alebo kópie.
• Ak má obvinený k dispozícii viacerých obhajcov, doručená je písomnosť tomu z nich, koho si určili na ich doručovanie. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť prvému zvolenému obhajcovi. Ak bolo zvolených viac obhajcov naraz, doručí sa písomnosť obhajcovi, ktorého určí
  obvinený.
• Ak sa obvinený rozhodne pre služby viacerých obhajcov v tej istej veci, práva a povinnosti podľa tohto zákona patria každému z nich. Podľa tohto zákona stačí pri úkonoch prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.