Zastupovanie Poškodených V Trestnom Konaní


Ľudia navštevujú s prosbou o pomoc advokátov v stave, keď jednoducho povedané
strácajú všeobecnú spokojnosť a ocitajú sa v ťažkej životnej situácii, ktorú nedokážu zvládnuť len pomocou vlastných vedomostí či skúseností.

 

Najčastejšie dôvody zastupovania poškodených v trestnom konaní

 Poškodený môže mať veľmi veľa dôvodov na to, že sa rozhodol využiť služby advokáta. Z ľudského hľadiska je najvážnejšou situáciou, ak sa stal obeťou trestného činu. V takmer každom prípade je taká osoba nútená riešiť problém, za ktorého vznik nemôže ona sama a bolo jej hrubým spôsobom ublížené niekým iným. Pravdepodobne sa necíti dostatočne chránený štátnymi orgánmi, ktoré by mali konať v jeho prospech a tak stráca
dôveru v nich.

Ublížené mohlo byť konkrétne jej alebo jej blízkej osobe. Veľmi nepríjemné sú situácie, ak nastane ujma na zdraví, prípadne bola spôsobené majetková, psychická alebo iná ujma. Advokátske služby je nutné využiť vtedy, ak boli porušené či ohrozené Vami zákonom chránené práva alebo sloboda. Podľa intenzity protiprávneho konania páchateľa ste sa mohli stať obetou priestupku alebo trestného činu. Veľmi často sa stáva, že páchateľ je každodennou súčasťou našich životov (priatelia, rodinní príbuzní). Početnou skupinou páchateľov sú neznáme osoby, ktoré nezákonným spôsobom zasiahnu do našich slobôd a práv. Každý takýto prípad je špecifický a je nutné k nemu pristupovať individuálne, vyžadujúc si iný zákonný postup.

 

Kto je poškodená osoba?

 

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna či iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Presná definícia poškodeného je postavená na pojme škoda. V trestnom konaní rozlišujeme dve kategórie poškodených:

  • Poškodení s právom na náhradu škody – tejto kategórii prináležia procesné práva
  • Poškodení bez nároku na náhradu škody – táto kategória má len tzv. procesné práva (vôbec si neuplatnili nárok na náhradu škody alebo tak nespravili včas a riadne prípadne im už bola uhradená).

Poškodeným môže byť štát, súkromná alebo právnická osoba. Poškodeným sa môže stať aj účastník cestnej premávky, ktorý utrpel ublíženie na zdraví pri dopravnej nehode. Poškodený je subjektom, ktorý oznamuje spáchanie trestného činu (toto právo prináleží aj iným osobám, ktoré vedia o trestnom čine) a ktorého záujmy sú priamo dotknuté trestným činom. Poškodený ma v trestnom konaní postavenie strany trestného konania.

 

 

Procesné práva poškodeného v trestnom konaní

 

Poškodený si môže uplatniť v trestnom konaní určitý rozsah procesných práv, ktoré sú mu
priznané a má možnosť aktívne v ňom vystupovať. Konkrétne má právo:

  • byť opovedomený o začatí trestného stíhania
  • sám sa vyjadriť, či súhlasí s trestný stíhaním v prípadoch, ktoré sú uvedené v Trestnom poriadku
  • uplatniť si nárok na náhradu škody. Môže navrhnúť uloženie obžalovanému zo strany súdu povinnosť nahradiť škodu, ktorá mu bola spôsobená trestným činom. Tento návrh treba vykonať najneskôr do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania. Z tohto návrhu poškodeného musí byť jasné, v akej výške a z akých dôvodov sa nárok na náhradu uplatňuje (jeho podanie nie je možné, ak už bolo o nároku rozhodnuté v občianskom súdnom konaní alebo v inom konaní).
  • navrhnúť zaistenie svojho nároku na náhradu škody na majetku obvineného (v prípade dôvodnej obavy, že toto uspokojenie nároku na náhradu škodu bude sťažované alebo marené)
  • vykonávať návrhy na vyvolanie alebo doplnenie dôkazov
  • byť informovaný o podaní žaloby a vznesení obvinenia
  • Preštudovať spisy a podávať návrhy na doplnenie vyšetrovania (nahliadnutie do spisov)
  • zúčastňovať sa na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní či samotnom hlavnom pojednávaní
  • preniesť záverečnú reč
  • právo na doručenie rozsudku (v prípade, ak v súlade so zákonom uplatnil nárok an náhradu škody)
  • v rozsahu s vymedzeným trestným poriadkom podávať opravné prostriedky
  • žiadať prokurátora o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe vyšetrovateľa PZ alebo jeho povereného príslušníka a to kedykoľvek v priebehu vyšetrovania
  • vysloviť súhlas so schválením zmieru
  • požiadať o odškodnenie za podmienok uvedených v zákone č. 215/206 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v prípade, že mu bola v dôsledku úmyselného násilného trestného činu spôsobená škoda na zdraví
  • žiadať o informácie o prepustení obvineného z väzby prípadne jeho úteku z väzby či výkonu trestu odňatia slobody, ak mu podľa zistenia orgánu činného v trestnom konaní hrozí nebezpečenstvo s pobytom odsúdeného alebo obvineného na slobode